Kniha - bábätká v rovnováhe Nosenie detí

Prečo kniha Bábätka v rovnováhe?
Kniha sa detailne venuje noseniu detí v súvislosti s ich psychomotorickým vývojom podľa poznatkov fyzioterapie – a práve prepojením s týmto medicínskym odborom je priekopnícka, pretože pozitívne účinky nosenia detí v šatkách a nosidlách nie sú doteraz v dostatočnej miere súčasťou výučby lekárstva. Precízne prepracovaná kniha Bábätka v rovnováhe založená na dlhodobej osobnej skúsenosti autoriek tak oslovuje popri rodičoch aj odborníkov, ktorým môže poslúžiť ako učebnica.

https://nosenivsatku.cz/kniha/

O čom ďalej je kniha?
Kniha sleduje pohybový vývoj dieťaťa od prenatálneho obdobia cez jednotlivé míľniky až do 14 mesiacov života. Rozlišuje kvalitu a kvantitu pohybu. Hlavná pozornosť je zameraná na pohyb a dotyk ako centrálny moment detského vývoja. V každom období sa tiež venuje dieťaťu ako nosenie, popisuje, ako nosenie podporuje vývoj a ako sa spôsoby nosenia premieňajú s rastom dieťaťa.
Preklad knihy Babys im Gleichgewicht vydávame pod vlastným nákladom. Prečo? Rokujeme priamo s autorkami knižky as ich nemeckým vydavateľstvom Elsevier máme už predjednanú zmluvu. Nemusíme robiť kompromisy. Knižku preložila profesionálna prekladateľka, ktorá svoje deti nosí a problematiku pozná. Prekladateľka bude spolupracovala s profesionálnou redaktorkou, ktorá vie po nemecky a svoje deti tiež nosila. Prečo je pre skvelý výsledok bola potrebná aj práca redaktorky? Redaktorka číta preklad knihy súčasne s originálom, stráži, aby preklad pôsobil ako originál, kontroluje, či zodpovedá štýl, či sa v texte nevyskytujú nelogickosti a nezrovnalosti. Skrátka – viac očí viac vidí. Dielo nakoniec skontroluje korektorka - tá už sa nebude pozerať na originál, bude opravovať prípadné pravopisné chyby, preklepy a štylistické drobnosti. Chceme Vám ponúknuť nielen kvalitný obsah, ale aj krásny jazyk a profesionálne spracovanú knihu.

Ukážka z knihy
“Cicavce sa delia do troch veľkých skupín: behavci, hniezdoši a nošenci.
Žriebätká sú krátko po pôrode schopné stáť na vlastných nohách a nasledovať matku. Mačiatka a šteňatá oproti tomu ležia nahé a slepé v hniezde a sú úplne bezbranné. Opičky pôsobia po pôrode tiež bezbranne, majú však otvorené oči a matky ich celkom samozrejme majú celý čas pri sebe, nosia ich na svojom tele.
Hniezdoši sú nastavené na to, že niekoľko hodín ležia sami v hniezde. Pretože nevidia ani nepočujú, nevnímajú žiadny ruch zvonku. Vysoký obsah tuku v matkinom mlieku ich zasýti na niekoľko hodín.
Keby naše deti boli hniezdoši, nemuseli by sme riešiť zladenie práce so starostlivosťou o novorodenca. Bolo by možné bez problémov odísť od dieťaťa na štyri až šesť hodín. Stráženie by nebolo potrebné. Robia to tak všetky matky hniezdošov.
Vlčica alebo loviace divoké mačky odchádza na šesťhodinový lov a svojich potomkov môžu nechať samotné. Žiadny človek so zdravými rodičovskými inštinktami by nenechal svoje dieťa ležať tak dlho samotné v postieľke. Veľmi dobre totiž vieme, že naše deti nemôžu niekoľko hodín v pokoji spať či v postieľke pasívne čakať na rodičov. Krátko po pôrode začnú plakať a uteší ich iba citeľná prítomnosť inej osoby, ideálne dobre známej matky.
Inštinkt prežitia behavcom velí nasledovať matku. Hniezdošom velí zostať v pokoji ležať v hniezde. Keby mláďatá neboli úplne pokojné, mohli by ich vycítiť iná šelma. Inštinkt prežitia našim deťom velí plakať, keď sa cítia osamotené a opustené. Nemá to nič spoločné s rozmaznanosťou. Je to tisíce rokov starý, vrodený inštinkt.”